000215457
 
História plemena Cavalier King Charles Španiel

Prvé zmienky o malých španieloch používaných na lov slúk, kačíc a ako spoločníkov urodzených dám sa datujú na začiatok 16.-17. storočia. Ich schopnosť byť dokonalým spoločníkom si dodnes získava rastúci počet priaznivcov. Veľa malých spoločenských psíkov sa uchádza o priazeň jedného pána, ale cavalieri sú milí k všetkým členom rodiny. Pán domu ho mohol kedykoľvek zlákať z náručia paničky, aby mu robil spoločnosť pri love.
Veľkými obdivovateľmi tohto plemena boli anglickí králi: Henrich VIII-Tudor /1509-1547/, Karol I., Karol II., Karol III., kráľovná Mária Stuartovna , Alžbeta I. a iní. Karol I. choval tieto psíky vo farbe tricolor a celočierne. Čierne sa však dnes už nechovajú a štandard túto jednoliatu farbu nepovoľuje. Nástupca Karola I., Karol II. bol veľkým milovníkom plemena a po tomto kráľovi dostali cavalieri aj meno - King Charles- Kráľ Karol. Jeho psíky boli vo farbe tricolor a black and tan- čierne s pálením. Karol II. Povolil cavalierom ako jedinému plemenu vstup na pôdu anglického parlamentu. Táto tradícia sa dodržuje dodnes. Zmienky o cavalieroch z tej doby, píšu o malých psíkoch, ktorí boli stále nosení na rukách a dokonca sa chorím prikladali na telo. Verilo sa, že teplo z nich sálajúce prináša úľavu. V tomto období /18. stor./ prišli do módy psíky s guľatou hlavičkou a skrátenou nosnou partiou. Sú to dnes známe King charles španiele, psíky milujúce pohodlie domova . Väčšinou si obľúbia len jedného člena rodiny a na ňom ľpia. Po smrti Karola II. Nastúpil na trón jeho brat Jakub II., ktorý mal vo svojej svojej svorke cavalierov aj bielohnedej farby, zvané Blen-heim Tieto psíky pochádzali od vojvodu z Marlborough, ktorý bol nadšencom tohto plemena a vyšľachtil túto farbu aj so známym a vysoko ceneným spotom na hlavičke. Názov tejto farby je odvodený od paláca Blenheim, kde sa vojvoda rád zdržiaval a bol jeho vlastníkom.
V roku 1925 pricestoval do Anglicka zo spojených štátov pán Roswell Eldridge. Mal v úmysle odviezť si z Anglicka domov psíkov, ktorích videl na obrazoch známych maliarov: Van Dycka, Wateauva, Fragonarda a Greauza. Avšak zistil že starý typ neexistuje a preto vyhlásil, že dá odmenu 25 libier tým chovateľom, ktorí na Cruftovej výstave predvedú španiela s dlhším nosom. Nakoľko odmena bola dosť vysoká na tú dobu, podarilo sa predviesť niekoľko takýchto jedincov na výstave. To bol prvý krok k záchrane cavalierov.
Na Cruftovej výstave v roku 1928 bol založený prvý Cavalier King Charles klub a v roku 1945 bolo plemeno uznané Anglickým Kennel klubom pod číslom 136.
Skutočnou záchrankyňou plemena sa stala pani Amice Hewitt Pittová, ktorá sa aktívne venovala chovu cavalierov od založenia klubu 1928 po 1970. Meno jej CH.S. Ttiweh, nájdete prakticky v rodokmeňoch všetkých anglických cavalierov.
autor:Petra Lackovičová







Stretnutie s pani Jane Bowdler z Veľkej Británie 27.apríla 2003

Druhý deň po klubovej výstave sme sa zišli s pani posudzovateľkou Jane Bowdler na veľmi zaujímavom stretnutí v Horskom parku v Bratislave.
Pani Bowdler je dcérou p. Amice Pitt, ktorá veľkou mierou prispela k založeniu a rozvoju chovu Cavalier King Charles Španiel v krajine pôvodu - Veľkej Británii.
Pani Jane Bowdler priviezla diapozitívy, na ktorých boli zachytené prvé cavaliere a tým zároveň aj chov cavalierov v Anglicku od počiatkov. Ako sme sa z rozprávania dozvedeli, p. Pitt, sa v začiatkoch chovu snažila nájsť najprv neštandardných kingov s dlhším nosíkom. Tieto kingy chovatelia vyradzovali z chovu a pani Pitt ich použila na znovuvzkriesenie chovu cavalierov, ktoré sa už temer nevyskytovali vôbec. Na cavaliere starého typu bola američanom Roswellom Eldridgom v roku 1925 vypísaná odmena 25 libier šterlingov. Pani Pitt sa hľadanie vydarilo a mohla sa pochváliť niekoľkými BT a BH kingami , ktoré spĺňali požiadavky na starý typ cavalierov. Po získaní týchto psíkov mohla začať so šľachtením a upevňovaním dlhších nosíkov, vyplnených papuliek a plochých hláv, tak dôležitých znakov plemena. Obrázky z týchto rokov už dokazujú, na akej vysokej úrovni v chove sa rodine Pitt darilo. Cavaliere z ich chovu by boli aj dnes výbornými konkurentmi na dnešných výstavách. Aby chovatelia v Anglicku dosiahli aj vlohu pre TR farbu, boli nútení krížiť BT s BH. TR z týchto spojení boli veľmi pehaté a melírované, ale boli veľkým úspechom v chove. Melír a pehy sa podarilo z chovu časom vytlačiť. Takže na výstavách už bolo možné stretnúť všetky štyri farebné varianty cavalierov a to BH,TR,BT a R. Najviac rozšírenou farbou bola a aj ostala farba BH. Aj prvý štandard plemena z roku 1930 bol vypracovaný podľa BH psíka Ann,s Son pani Mostyn Walker. V roku 1928 bol na Cruftovej výstave založený Cavalier King Charles Španiel klub. Pani Mostyn Walker sa stala jeho predsedníčkou. V roku 1945 bolo plemeno uznané Britským Kennel Clubom pod číslom 136/9.
Rodina Pitt vlastnila v najlepších rokoch pred 2 sv. vojnou okolo päťdesiat cavalierov. Počas vojny však museli väčšinu svojich cavalierov popredať pre nedostatok krmiva. Po vojne sa opäť k chovu vrátili. Pani Amice Pittová sa stala skutočnou záchrankyňou plemena . Meno jej chov. stanice Ttiweh nájdete prakticky v rodokmeňoch všetkých anglických cavalierov. V roku 1973 vyhral Cruftovu výstavu BH psík Alansmere Aquarius. Bol to obrovský úspech všetkých zanietených chovateľov cavalierov, ktorý mal však aj svoje negatíva. Zrazu sa stal veľmi rozšíreným a módnym plemenom. Našlo sa veľa chovateľov-množiteľov, nehľadiacich na kvalitu, ale na množstvo odchovaných šteniat. Tento problém sa rieši i dnes a aj u nás na Slovensku, kde bol prvý cavalier privezený v roku 1982.
Pani Bowdler nás pútavo previedla neďaľekou históriou chovu cavalierov v Anglicku. V príjemnom prostredí horárne s občerstvením sme sa všetci podpísali do pamätnej knihy a rozlúčili sa s pani Jane Bowdler, ktorá nám robila spoločnosť po oba klubové dni.
Na otázku ako sa jej páčia naši cavalieri z výstavy, nám s úsmevom odpovedala, že niektorých z nich by si zobrala aj so sebou domov do Anglicka.

autor:Petra Lackovičová








>